Bratislava 16. septembra (TASR) - Bratislavský neformálny summit lídrov 27 krajín EÚ na Bratislavskom hrade bol úspešný a jeho výsledkom je prijatá Bratislavská deklarácia a namaľovaná bratislavská cestovná mapa, ktorá je spoločným politickým úmyslom lídrov krajín EÚ z hľadiska priorít na najbližšie mesiace. Po skončení summitu to vyhlásil predseda vlády SR Robert Fico.
"Situácia, v ktorej sa nachádza Európa a výsledok referenda vo Veľkej Británii, bol dostatočný dôvod na to, aby sme sa v EÚ zamysleli. Summit mal byť prvou odpoveďou a myslím, že bol odpoveďou správnou. Lídri mali úprimnú diskusiu o stave, v ktorom sa nachádza EÚ," povedal Fico.
Podľa jeho slov berúc do úvahy aj defekty, ktoré vnímame, všetci považujú EÚ za najlepší projekt pre Európu. "Sme presvedčení, že sa nedá hodiť spiatočka, ale že musíme ísť naďalej dopredu, lebo prosperita, stabilita a bezpečnosť v Európe sa nedá inak garantovať, len cez EÚ," podčiarkol slovenský premiér.
Fico priznáva, že v EÚ sú členské štáty a tie majú často rôzne názory a nápady. "My si myslíme, že je veľmi správne byť v budúcnosti konkrétnejší a zrozumiteľnejší v plánoch, ale aj vo vysvetľovaní zmyslu EÚ najmä pre generácie, ktoré nemajú možnosť porovnávať," podotkol.
Juncker: Európska rada uvítala prejav o stave únie
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker vyjadril spokojnosť s tým, že Európska rada uvítala jeho prejav o stave únie, ktorý predniesol pred niekoľkými dňami v Európskom parlamente. "To, že sa Európska rada odvoláva na tento prejav, nás ubezpečuje o tom, že sme povedali to, čo je správne a že smerovanie, ktoré sme nastavili, je správne," konštatoval.
Lídri podľa neho spoločne diskutovali o konkrétnych záležitostiach a ich práca v najbližších mesiacoch ukáže, do akej miery dokázali nájsť prieniky medzi názormi jedných a druhých. "Bolo to neformálne stretnutie 27 členských štátov EÚ, premiéra v histórii únie, a to je dôvod, prečo nezverejňujeme písomné závery. To by nebolo vhodné," vyhlásil Juncker.
Dodal, že Európska rada schválila hlavné línie jeho prejavu a jednomyseľne bola odobrená digitálna agenda, ktorá prinesie Európe modernizáciu, prispeje k hospodárskemu rastu a tvorbe nových pracovných príležitostí.
Tusk: milióny Európanov sa dnes necítia bezpečne
Predseda Európskej rady Donald Tusk poukázal na to, že milióny Európanov sa dnes necítia bezpečne. "Ľudia majú obavy z toho, čo sa deje, z nedostatočnej kontroly. Obávajú sa migrácie, terorizmu, aj o svoju ekonomickú budúcnosť. Musíme odstrániť nedostatky z minulosti, nebudeme pokračovať tak ako doteraz," zdôraznil.
Európska únia podľa neho už nemôže dopustiť nekontrolovaný príliv utečencov. Mala by sa sústrediť na plnú kontrolu hraníc, pokračovať v spolupráci s Tureckom a západným Balkánom a udržiavať kontakt aj s africkými krajinami. Únia bude podporovať členské štáty v zabezpečovaní ich vnútornej bezpečnosti, zintenzívniť by sa mala výmena informácií medzi krajinami a posilniť európska spolupráca v oblasti vonkajšej bezpečnosti a obrany.
Tusk dodal, že európski lídri chcú zásadne prispieť k zabezpečeniu hranice Bulharska s Tureckom. "Všetky štáty deklarujú Bulharsku podporu pri účinnej ochrane jej hraníc s Tureckom," uviedol s tým, že podpora únie bude spočívať v poskytnutí financií, vyslaní zamestnancov aj potrebného vybavenia.
"Aby sme vytvorili sľubnú európsku budúcnosť, posilníme spoločný trh a zvýšime investície. Chceme udržať naše hodnoty a zabezpečiť budúcnosť pre našich občanov. Dúfam, že bratislavský summit povedie k obnoveniu dôvery v Európsku úniu, aby ľudia verili, že splníme svoje sľuby," povedal Tusk.
Merkelová: Bolo nevyhnutné sa dohodnúť na spoločnom pláne
Dnešné rokovania lídrov 27 členských štátov Európskej únie (EÚ) bez Veľkej Británie v Bratislave sa niesli v konštruktívnej atmosfére, mali sme možnosť diskutovať navzájom. Nemecká kancelárka Angela Merkelová to povedala na tlačovej konferencii po skončení summitu.
Merkelová pripustila, že Európa sa momentálne nachádza v kríze. Domnieva sa, že bolo nevyhnutné sa dohodnúť na spoločnom pláne, ktorý je politickým úmyslom lídrov krajín EÚ z hľadiska priorít na najbližšie mesiace. Mala na mysli najmä šesťmesačné obdobie, ktoré vyvrcholí na budúci rok v marci 60. výročím Rímskych zmlúv.
Prejav o stave Únie, ktorý tento týždeň predniesol v pléne Európskeho parlamentu predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, bol predmetom rokovania lídrov – zhodli sa na tom, čo v ňom zaznelo. Hlavnými témami, ktoré rezonovali počas diskusie, boli bezpečnosť a migrácia a v rámci nej návrhy ako zastaviť ilegálnu migráciu.
Pomocnú ruku ponúkla cieľovým krajinám pre utečencov. Lídri si podľa jej slov uvedomujú, že ľudia sa obávajú o bezpečnosť, ako aj terorizmu, a aj keď sa už veľa vecí urobilo, potrebujeme ďalšiu spoluprácu v oblasti ochrany.
"Atmosféra v Bratislave sa niesla v duchu spolupráce," uviedla, pričom zdôraznila, že všetko je možné dosiahnuť spoločnými silami. V súčasnosti potrebujeme kompromisy, solidaritu a už spomínanú spoluprácu. Práve Bratislavu označila za mesto, ktoré bude symbolizovať začiatok užšej spolupráce.
Nemecká kancelárka označila spoločné vyhlásenie V4, ktoré zoskupenie poskytlo pri príležitosti summitu, za pozitívny návrh. Podľa nej bude zaujímavé s V4 diskutovať o tom, čo si pod týmto termínom reálne predstavujú a na diskusiu sa teší.
Na margo brexitu konštatovala, že krajina, ktorá sa rozhodne vystúpiť z EÚ, zostáva jej právoplatným členom s právami i povinnosťami až do svojho odchodu. Upozornila však zároveň aj na to, že lídri sa musia pripraviť taktiež na obdobie, ktoré nastane po tom, čo Británia aktivuje článok 50 Lisabonskej zmluvy a teda zo spoločenstva európskych štátov raz a navždy odíde.
"Situácia, v ktorej sa nachádza Európa a výsledok referenda vo Veľkej Británii, bol dostatočný dôvod na to, aby sme sa v EÚ zamysleli. Summit mal byť prvou odpoveďou a myslím, že bol odpoveďou správnou. Lídri mali úprimnú diskusiu o stave, v ktorom sa nachádza EÚ," povedal Fico.
Orbán: V Únii panuje sebazničujúca a naivná prisťahovalecká politika
Neformálny summit Európskej únie v Bratislave bol podľa maďarského premiéra Viktora Orbána neúspešný z hľadiska toho, že sa nepodarilo zmeniť prisťahovaleckú politiku Bruselu. Povedal to na tlačovej konferencii v slovenskej metropole, informovala tlačová agentúra MTI.
Orbán ďalej vyzdvihol, že v Únii naďalej panuje sebazničujúca a naivná prisťahovalecká politika. Aj teraz sa vraj hovorilo viac o urýchlení prerozdeľovania migrantov, ako o ich zastavení na hraniciach Schengenu.
Za úspech označil maďarský premiér fakt, že sa rozhodlo o podpore Bulharsku a zrodili sa konkrétne rozhodnutia o poskytnutí pomoci tejto balkánskej krajine, keďže práve na jej hraniciach rastie tlak migrantov a náklady na ochranu hraníc sú enormné.
Podľa Orbána sú dvoma kľúčovými štátmi pre riešenie migračnej krízy Nemecko a Grécko.
Kým sa v Nemecku nezavedie horná hranica pre prijatie migrantov, bude jeho príťažlivosť daná. Grécko by zasa v súlade s dohodou o Schengene malo zabrániť migrantom pokračovať v ceste do Európy kontinent, avšak nerobí tak.
Ak tieto dve krajiny nezmenia svoju politiku, Maďarsko môže urobiť iba jediné - dodržiavať schengenské pravidlá, dodal Orbán.
Orbán pripomenul, že zainteresované krajiny budú už 24. septembra konzultovať ďalší postup na schôdzke vo Viedni, ktorá sa uskutoční z iniciatívy rakúskeho kancelára Christiana Kerna a pokúsia sa tam o zmenu chybnej prisťahovaleckej politiky.